Keď Ježiš zdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľké množstvo ľudí, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ Ale to povedal len preto, že ho skúšal. Lebo sám vedel, čo urobí. (J 6,5-6)
Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes i naveky. (Žd 13,8) To znamená, že i dnes koná Pán Ježiš divy a zázraky - uzdravuje, nasycuje, otvára slepým oči. To nie sú prázdne slová, to je aj dnes skutočnosť. V čítanom texte sa o nej mohli presvedčiť celé zástupy.
Ako je to dnes tu, pri mne, pri tebe? Čo dovolíme my Pánu Ježišovi konať pri nás? Neprekáža mu naša nevera konať v nás divy a zázraky? Filipa, ktorého Pán skúšal, posudzujeme: Aký je len neveriaci, nespoľahlivý. Málo sa však nájde tých, ktorí povedia: „Pane Ježišu, ja som ten Filip. Ty ma skúšaš, či Ti dám vo svojom živote príležitosť, aby si sa mohol osláviť.“
Až zbadáme, že sme vlastne na Filipovom mieste, začneme byť menej kritickí. Dokonca azda aj oceníme jeho činy a myšlienky. Bude nám jasné, že Filipova skúška nebola iba pre skúšku, ale zachovala sa, aby sme sa zamysleli spolu s Filipom nad sebou a vyznali: „Pane Ježišu, odpusť, že som cele neuveril, že si ten istý včera dnes i na veky. Pomôž aj mojej nedôvere. Daj, prosím, aby som bol svedkom toho, že si živý, mocný aj dnes.
„Čo je smrteľný človek..., že ho navštevuješ každého rána a skúšaš ho každej chvíle?“ (Jb 7,17-18)
Jaroslav Poloha (SŽ 1985)
