Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby. Ale čo je to pre toľkých!? (J 6,9)
Pri čítaní tohto textu si neraz predstavujem svoju manželku, ktorá keď niekam cestujeme, nabalí nám aj trikrát toľko jedla, ako stačíme pojesť. Takáto bola aj mamička z nášho textu, ktorá nabalila chlapčeka dvomi rybami a piatimi chlebíkmi z jačmeňa. Možno by mu boli stačili iba dva chlebíky. Veď boli také veľké ako naše dve žemle. Keď si k tomu primyslíme dva údenáče, muselo to byť pre neho samého naozaj dosť. Nič však pre päťtisíc mužov mimo žien a detí.
Chlapček možno nebol jediný, čo mal so sebou jedlo. Prihlásil sa však iba on. Nemyslel na zadné dvierka, hoci mal pred sebou ešte dlhú cestu domov. Vo svojej detskej prostote a jednoduchosti sa prihlásil a odovzdal všetko, čo mal, do Ježišových rúk.
Chcel by som sa ťa, milý čitateľ, spýtať: Čo máš, čo by si nedostal od Boha? On ti dal zdravie, silu, múdrosť, aby si mohoľ pracovať a zarobiť si. A ty hovoríš: „To je moje auto, môj dom, moja chata, výsledok môjho úsilia.“ Preto tiež tvrdíš, že sa dnes nedejú zázraky. Ony sa však dejú. Pán Ježíš vraví: „Kým nebudete ako deti ...“ Odovzdajme nášmu Pánovi všetko ako tento chlapček a uvidíme zázraky aj my.
Jaroslav Poloha (SŽ 1985)
