Ale keď Ježiš spoznal, že chcú prísť, zmocniť sa ho a urobiť ho kráľom, znova sa utiahol na vrch celkom sám. (J 6,15)
Židovský ľud, pomýlený národnými a politickými snami, vidí v Mesiášovi len veľkého a mocného zemského kráľa, ktorý konečne povznesie vyvolený národ a vyslobodí ho spod jarma nenávidených Rimanov. Pre niečo vyššie, duchovnejšie nemajú pochopenie.
Nebolo by správne skrývať sa takto za Židov a poukazovať iba na nich, že nemajú pochopenie pre duchovné ciele. Koľko ráz sa aj my obzeráme po „mastných hrncoch“. Ťažko chápeme, že máme ísť cestou Pána Ježiša Krista. Pokorne, ticho. Nejde tu o našu slávu, ale o Božiu slávu. Pán Ježiš nám to jasne povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohoto sveta.“
Možno povieš: „Nemám azda zastávať ani zodpovednejšie miesto v spoločnosti, keď sa mi ponúka?“ Zastávaj ho, ale tak ako Daniel, aby o tebe vedeli, že miluješ Pána Ježiša, že tvoja sila, múdrosť a celá hodnota života pramení z Neho. Počítaj však aj s tým, že sa dostaneš do jamy levov. Ti okolo budú na tebe vyhľadávať každú chybičku, aby sa ukázalo, či je Hospodin s tebou (Dan 6). Vedz však, že nemáš chcieť byť kráľom, ak na to nie si povolaný.
Ber vážne a zodpovedne Božie Slovo a pros Pána, aby ti dal múdrosť a silu chodiť po Jeho cestách a v skutkoch, ktoré ti On pripravil. (Ž 139)
Jaroslav Poloha (SŽ 1985)
