Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. (J 6,26)
Pán Ježiš povedal zástupu, ktorý ho hľadal druhý deň po nasýtení na vrchu: „Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.“ Mnohý z nás môže povedať: Ako to mohol Pán Ježiš o nich s takou istotou tvrdiť? Mohol, pretože vedel o ich úmysloch. On vie aj o našich myšlienkach a úmysloch, keď k Nemu prichádzame.
Preto hovorí aj nám: Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život. Preto poslal Ducha svätého, aby sme dostali dary Ducha, ktoré sú nad všetky pozemské dary. Ak máme Kristovu myseľ, budeme prijímať veci Ducha Božieho (1K 2,12-16).
Po jednom večernom zhromaždení prišlo za mnou niekoľko ľudí a jeden po druhom hovoril: Ty si dnes hovoril o mne. Presne si hovoril o mojej situácii. Každý si myslel, že kázeň bola zameraná iba naňho. Svedectvá ďalších však potvrdzovali, že Duch svätý sa v kázni prihováral každému z nich. Tu jeden z nich poznamenal: „Dnes skutočne bol Boh medzi nami. Nech sa aj pri mne stane Jeho vôľa.“
Apoštol Peter povedal: „Pane, Ty vieš všetko, Ty vieš, že Ťa milujem ... Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží.“ Nech je to moje i tvoje vyznanie.
Jaroslav Poloha (SŽ 1985)
