Niektorí ničomníci však vraveli: Ako nás môže on zachrániť? Pohrdli ním a nepriniesli mu dar. Saul sa tváril, že to nepočuje. (1S 10,27)
Slávnostná chvíľa. Samuel zvolal ľud do Micpy. Vzdor tomu, že tam nebola truhla. Ale bol tam Hospodin. Samuel zjavil Saula, že si ho Boh vyvolil. Ľud radostne skríkol a povedal: Nech žije kráľ! Len synovia beliálovi, ničomní to mužovia povedali: A čože nám pomôže tento? A pohrdli ním, ani mu nedoniesli dar. Ale bol ako hluchý, robiac sa ako by nepočul. Samuel poslal všetok ľud, každého do svojho domu. Od každého domu sa mala konať povinnosť kráľovi.
Boh, ako Otec vykonal pre nás najslávnejšie dielo. Dal nám Kráľa kráľov, aby sme z každého domu konali svoju povinnosť Jemu. No koľko je tých, čo Ním pohŕdajú! Robia sa, ako by nepočuli. Neoklamú Boha, ale sami seba. Kto nepríde ku pokániu, nemôže nič konať pre Pána. Nikto sa dosial nesklamal v tomto Kráľovi. Nech nikto nie je medzi tými, ktorí Ním pohrdli. V každom dome — rodine máme ďakovať Otcovi, ktorý nás učinil hodnými podielu na odmene svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci temnosti a premiestnil do kráľovstva Syna svojej lásky (Kol 1,12-13). Dali sme sa už všetci vytrhnúť? Či sa ešte niekto skrýva v hŕbe svojich hriechov? Pán ťa volá! Poď! Chce ťa mať vo svojom večnom kráľovstve.
Václav Čermák (SŽ 1967)
