Vtedy sa Saulov strýc spýtal Saula i mládenca: Kadiaľ ste chodili? Dostal odpoveď: Hľadali sme oslice. Keď sme zistili, že ich niet, zašli sme k Samuelovi. (1S 10,14)
Saul sa stretne so svojím strýcom. Ten sa ho opýtal: Kde ste chodili so svojím sluhom? Povedal: Hľadali sme oslice a prišli sme až k Samuelovi. A čo vám hovoril Samuel? Povedal, že sa oslice našli. Ale o veci kráľovstva strýcovi nepovedal. Bol pokorný srdcom. Boh si ho povýšil. Saul sa cítil nehodným tejto úlohy. Veď bol z chudobného rodu. Tak je to v Božom spasiteľnom pláne. Mária to vyznáva, keď prijala posolstvo anjela Gabriela (Lk 1,49-54): „Učinil veľké veci Ten Mocný a jeho meno je sväté. Jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení bojacim sa jeho: Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca, zvrhol mocnárov z trónov a povýšil ponížených. Lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych. Zaujal sa Izraela, svojho služobníka, aby sa rozpamätal na svoje milosrdenstvo.“ Poslušným dáva Pán svojho Ducha. Nie Saul, ale Duch Pánov chce pracovať
skrze Saula. Nám dal Pán svojho Ducha, aby, sme nemlčali. Lebo naša premena je pred ľuďmi ukrytá. Ale v Duchu Pánovom sme kráľmi a kňazmi nášmu Bohu. Vyvolení pre kráľovstvo Božie. Nič nemáme hovoriť sami od seba, len čo je nám dané v Duchu (Mt 10,16-20). Sme všetci Pánovi, vedení len jeho Duchom.
Václav Čermák (SŽ 1967)
